Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Kam do okolia - Banská Štiavnica

Poloha obce Trnavá Hora, v údolí medzi Kremnickými a Štiavnickými vrchmi, predurčuje túto obec ako východiskový bod pre podnikanie skvelých výletov do okolitej prírody, či už formou relaxu, alebo športu. V blízkom okolí obce sa nachádza množstvo termálnych i netermálnych kúpalísk, ako aj vodných nádrží. Obcou preteká rieka Hron, ktorá ponúka priaznivcom vodných športov ideálnu možnosť splavovať ju počas letných mesiacov. Priaznivcom cyklistiky odporúčame nádhernú trasu Kľačianskou dolinou. Za povšimnutie tiež stoja historické pamiatky v okolí, či už zachovalé hrady, zámky a kaštiele, alebo zrúcaniny hradov a historické banské mestečká. Pre obdivovateľov techniky sa v blízkom okolí nachádza niekoľko unikátov, ako napr. štiavnické tajchy, banské múzeum.

Banské mestečká v okolí obce Trnavá Hora
Cykloturistika
Kam na prechádzku či túru
Splavovanie Hrona
Kúpaliská a vodné nádrže v okolí obce Trnavá Hora
Kúpele v okolí obce Trnavá Hora
Hrady, zámky, kaštiele v okolí obce Trnavá Hora


 

Banská Štiavnica

Výnimočnosť tohto banského mesta spočíva v spojení atraktívnych kultúrno-historických pamiatok s pozadím horskej a jazernej krajiny. Toto krásne staré mesto prekvapí návštevníkov predovšetkým svojimi starými uličkami, námestiami, budovami a dvomi hradmi, ktoré predstavujú skutočné poklady architektúry. Kedysi toto banské mesto patrilo medzi najvýznamnejšieho mestá v stredovekom hornom Uhorsku. Historické jadro mesta je spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ťažba a spracovanie kovov v okolí Banskej Štiavnice siaha až do doby bronzovej. Mesto sa mohutne rozvilo v stredoveku po príchode viacerých nemeckých banských odborníkov. Mestské a banské práva obdržala Štiavnica už v roku 1238. Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.


 

Mesto Banská Štiavnica

Námestie Svätej trojice a súsošie Svätej trojice Námestie Svätej trojice a súsošie Svätej trojice

Námestie sformované začiatkom 16. storočia s radnicou a kostolom sv. Kataríny a honosnými meštianskymi domami po stranách tvorí jadro mesta. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším svätej Trojice z roku 1711.

Historická radnica

Pôvodne prízemný gotický dom zo 14. storočia bol neskôr prestavaný na poschodovú budovu. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch koncom 18. storočia. Zaujímavé je aj postavené súsošie Panny Márií na mieste bývalej kaplnky svätej Anny.

Kammerhof

Komorský dvor Kammerhof je jedným z najväčších stavebných komplexov na území mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Bolo v ňom sídlo banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska.

Starý zámokStarý zámok

Začiatkom 13. storočia bola postavená na výbežku vrchu Paradajz trojloďová románska bazilika, ktorá bola v 15. storočí obkolesená ochranným múrom. V 16. stor. sa prestavala na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola neskôr zbúraná, z ktorej vzniklo nádvorie hradu. V komplexe Starého zámku sa nachádza aj kaplnka sv. Michala so zvyškami fresiek zo 14. stor. Bašta nazývaná Himmelreich zo 14. stor. bola používaná ako väzenie a mučiareň.

Banícka klopačka

Dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681 slúžila ako banícka klopačka, z ktorej sa klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopačka slúžila aj na oznamovanie sviatočných príležitostí, baníckych porád, pohrebov a požiarov. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.

Kostol svätej Kataríny

Neskorogotický kostol svätej Kataríny s hviezdicovou klenbou a jednou loďou s bočnými kaplnkami po oboch stranách bol postavený v rokoch 1443 – 1491. V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a význačných mešťanov. Tento kostol sa nazýva aj Slovenský kostol od r.1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

Evanjelický kostol

Kostol bol postavený domácim staviteľom podľa projektu viedenského architekta v rokoch 1794 – 1796. Tento kostol bez veže v zastavanej uličke sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pôvodne trojloďová románska bazilika z 13. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešný vzhľad získal kostol po rekonštrukcii po požiari v roku 1806 spolu s hlavným oltárom. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. Neskôr ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Tento kostol sa taktiež nazýva Nemeckým, pretože sa v ňom kázalo po nemecky.

Nový zámok Nový zámok

Nový zámok predstavuje dominantu mesta, ktorú nie je možné prehliadnuť. Biela zachovalá renesančná protiturecká pevnosť postavená na vrchu Frauenberg (Dievčenský vrch) bola postavená v rokoch 1564-1571. Hoci pevnosť bola viackrát prestavaná, dodnes je zachovaná ako šesťpodlažná stavba so štyrmi baštami a strieľňami v rohoch. Tento zámok sa nazýva aj Panenský alebo Dievčenský zámok podľa názvu kopca, na ktorom je postavený.

Piargska brána

Pôvodne jednoposchodová renesančná budova, postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, bola v 18. storočí barokovo upravená. Opevnenie mesta malo pôvodne päť veľkých brán, z ktorých sa zachovala len Piargska brána.

Banícka akadémia

Rozhodnutím panovníčky Márie Terézie v roku 1762 bola zriadená Banícka akadémia, ktorá začala svoju činnosť v roku 1764. V tej dobe to bola jediná škola svojho druhu na svete a pôsobila v Banskej Štiavnici až do roku 1919. Zásluhou najvýznamnejších banských, hutníckych a lesníckych odborníkov z Európy pôsobiacich v Banskej akadémii vzniklo niekoľko svetových objavov a vynálezov. Akadémia sa stala vzorom pri zakladaní parížskej polytechniky.

Slovenské banské múzeum

Toto jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku podáva komplexný obraz jedného z najvýznamnejších odvetví ľudskej činnosti - baníctva a príbuzných odvetví. Pred vyše sto rokmi boli položené základy Slovenského banského múzea založením Mestského múzea v Starom zámku. Toto múzeum prešlo viacerými zmenami. V roku 1927 na Námestí svätej trojice bolo zriadené Štátne banské múzeum Dionýza Štúra. V roku 1967 sa obe múzeá spojili a vytvorili tak Slovenské banské múzeum.


 

Okolie Banskej Štiavnice

Banícke múzeum Banícke múzeum

Históriu baníctva v regióne pripomína depozit minerálov, etnografické, archeologické a numizmatické zbierky zhromaždené v Slovenskom baníckom múzeu. Hlavná budova múzea, nazývaná Kammerhof, je najväčší stavebný komplex v meste, ktorého pôvod siaha do 13. storočia. Múzeum má niekoľko špecializovaných oddelení a expozícií v ôsmych budovách a skanzene.

Múzeum v prírode

Dva kilometre od Banskej Štiavnice pozdĺž cesty k štiavnickým baniam sa nachádza múzeum v prírode. Okrem nadzemnej expozície pozýva záujemcov aj pod zemský povrch, kde na mieste činu predstavuje pracovné nástroje, vybavenie a metódy ťažby drahých kovov. Skanzen slúži návštevníkom od roku 1974 ako pôvodná časť šachty Ondrej zo 16. st. a o niečo staršej štóly Bartolomej.

Sitno

Sitno s výškou 1009 m.n.m je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu, na ktorej stojí stredoveký hrad. Z jeho vrcholu je široký kruhový výhľad. Strmé skalné steny chránia vrchol z troch strán. Je miestom výskytu viacerých chránených druhov rastlinstva a živočíšstva. Na vrchole Sitna je v mesiacoch máj až september v prevádzke rozhľadňa.

Botanická záhrada

Záhradu s približne 250 rôznymi domácimi a cudzokrajnými drevinami o rozlohe 3,5 ha vysadili v rokoch 1838 – 1861. Na jej výsadbe a zveľaďovaní sa podieľali predovšetkým vysokoškolskí profesori. Ojedinelými druhmi v našom klimatickom pásme sú sekvoja mamutia, céder libanonský, céder atlantický, kôrovník amurský, kryptoméria japonská a ďalšie.

Kamenné more vo Vyhniach

Plošne najväčšie kamenné more vulkanitov Karpát na Slovensku, vytvoreného rozpadom ryolitového prúdu pri veľmi nízkych teplotách, tvorí prírodnú rezerváciu na svahu nad obcou Vyhne.

Arborétum Kysihýbel

Arborétum založené v roku 1900 s plochou 7,73 ha je rozdelené na 350 plôch o veľkosti 15x15 m. Na tejto ploche bolo vysadených 282 druhov drevín hlavne zo Severnej Ameriky.

Kalvária

Základný kameň komplexu sakrálnych stavieb bol položený v roku 1744. Citlivo umiestnené stavby do prírodného prostredia, dokončené v roku 1751, tvoria jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu. Komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým motívom krížovej cesty.


Tajchy – komplex vodných stavieb Tajchy – komplex vodných stavieb

Unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží, ktorý bol budovaný od začiatku 16. storočia do polovice 19. storočia v banskoštiavnickej oblasti, pozostával zo 60 umelých vodných nádrží – tajchov, vzájomne pospájaných zbernými, náhonovými a spojovacími kanálmi. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala vo vodných nádržiach a z nich sa rozvádzala k jednotlivým banským zariadeniam. V súčasnosti je zachovaných 23 vodných nádrží, napr. Počúvadlo, Veľká Richňavská, Klinger, Bakomi, Evička, Veľká Vindšachtská, Veľká Kolpašská, Veľká Vodárenská.

Banské technické objekty

Zachovaných 33 štôlní a šácht, 5 dobývok a 8 iných technických objektov sa považujú za najvýznamnejšie banské technické pamiatky v okolí Banskej Štiavnice. Najznámejšia Dedičná štôlňa Bieber, pomenovaná po zámožnej štiavnickej rodine, dosahuje dĺžku až 5670 m aj s príslušnými slednými chodbami. Verejnosťou najvyhľadávanejšia šachta Ondrej, ktorá je súčasťou Banského múzeum v prírode, je hlboká 433 m. Návštevníkom je sprístupnená od povrchu do hĺbky 45 m a spolu so štôlňou Bartolomej slúži ako podzemný skanzen. Povrchové dobývky na Glanzenbergu a na žile Terézia sú sprístupnené náučnými chodníkmi. Práve v tejto oblasti má počiatky banskoštiavnické baníctvo.


Múzeum vo Svätom AntoneMúzeum vo Svätom Antone

Kaštieľ vo Svätom Antone stojí na mieste menšieho opevneného hrádku, ktorý sa spomína už v 15.storočí. V čase nebezpečenstva tureckých nájazdov na banské mestá bol hrádok prestavaný na obranný hrad. V 18.storočí bol hrad prebudovaný na dvojkrídlový barokový kaštieľ. Neskoršou prestavbou – prístavbou ďalších dvoch krídiel, kaštieľ získal dnešnú podobu. Údajne bola pri stavbe uplatnená symbolika ročného kalendára. Neskoršie architektonické úpravy však už túto symboliku značne porušili. Pozornosť si zasluhuje aj park pri kaštieli, ktorý tvorí súhrn niekoľkých typov.


 
English version
ÚvodÚvodná stránka